Nad žižkovskými ulicami sa na temene vrchu Vítkov tiahne dlhá, strohá hmota z kameňa, ktorú si človek všimne aj z diaľky - Národný pamätník na Vítkove. Nemá nič z ozdobnosti starších pražských pamiatok: jeho účinok stojí na jasných líniách, veľkých plochách a monumentálnej jednoduchosti, teda na jazyku funkcionalizmu, ktorý bol v čase jeho vzniku vrcholom modernej architektúry.

Stavba vznikla ako dielo prvej republiky. Hrubá stavba s číslom popisným 1900 tu rástla v rokoch 1929 až 1933 podľa projektu architekta Jana Zázvorku staršieho a od začiatku bola myslená ako pamätník s reprezentatívnou úlohou, nie ako obyčajný objekt v mestskej zástavbe.

Výstup na Vítkov spája dve veci: prechádzku po vrchu, ktorý sa zdvíha priamo nad Žižkovom, a stretnutie s architektúrou, aká sa v Prahe často nevidí. Ocenia ho tí, ktorých zaujíma medzivojnová moderna a československé dejiny dvadsiateho storočia, aj návštevníci, ktorí hľadajú miesto s odstupom od ruchu centra.