Málokde na Beskydách sa dá stretnúť s pohanským bohom priamo na hrebeni. Na Radhošti však stojí presne to - podsaditá kamenná postava Radegasta, boha slnka, hojnosti a úrody, ktorého Slovania uctievali dávno pred príchodom kresťanstva. Práve toto miesto sa stalo jedným z najznámejších bodov celého hrebeňa a hoci ide o dielo 20. storočia, k horám okolo neho patrí tak samozrejme, akoby tam bolo vždy.

Za podobou sochy stojí akademický sochár Albín Polášek, rodák z Frenštátu, ktorý pôsobil ako profesor Akadémie krásneho umenia v Chicagu. Súčasná socha je vytesaná z vápenickej žuly, meria 320 centimetrov a váži 3,38 tony. Pôvodná mala rovnakú výšku, ale vážila len 1,4 tony - rozdiel spôsobil iný materiál a to, že staršie dielo bolo vo vnútri duté.

Cesta k Radegastovi vedie po hrebeni, takže návšteva sa dá spojiť s prechádzkou s výhľadmi do okolitých dolín. Socha je oblíbeným miestom na fotografiu a zároveň pripomienkou starých slovanských predstáv o bohu, ktorý dával slnko a dobrú úrodu. Zaujme milovníkov horských trás aj tých, ktorých priťahujú príbehy a pamiatky s nezvyčajným pozadím.